Erika Lelovičová
Kolobežka
Keď sme boli malé, otec nám doniesol šlapacie autíčko. Poctivo sme sa oň so sestrou bili, a tá mrcha, z pozície sily, samozrejme vždy vyhrala, vo svojich ôsmych rokoch dvakrát taká stará aj dvakrát taká veľká. Bili sme sa oň až kým si raz nenasadla, nevidiac že už je obsadené. Sedel tam čmeliak a kusol ju do zadku. Karmická spravodlivosť. Tešila som sa z nej len dovtedy, kým som nezistila že bez bitky autíčko nie je zaujímavé. Chcelo to nový vehikel, najlepšie taký bez sedadla, ktoré kúše.