Pohľadnice z Kapského Mesta II: Hore horou

Autor: Erika Lelovičová | 8.3.2012 o 10:04 | Karma článku: 11,44 | Prečítané:  631x

Navštíviť Kapské Mesto, a nevyliezť na Stolovú Horu je ako, nuž, nanavštíviť Kapské Mesto vôbec, alebo ho navštíviť iba tak polovične. Lenivcov sem vyvezie lanovka, a komu sa nelení, ten si môže zblízka pozrieť, ako sa Stolová Hora zelení..

Sedíme v taxíku, G. a ja, a vezieme sa z letiska. G. je nezvyčajne ticho, iba ústa má pootvorené, a kuká hore na tú horu ako ono proverbiálne teľco. (Celkom tak akoby ho treskli po hlave a strčili mu do hrdla knedlík.)

V taxíku sedíme preto, lebo niekto si zabudol vodičský preukaz, vec to prepotrebná, ak si chceme, niekto a ja, požičať auto. Vodičák máš? Slňáky máš?, padne otázka deň pred odchodom. Odpoveď je zamumlanie a pretočené oči. A tak sa vezieme taxíkom, a na druhý deň ráno budeme aj slnečné okuliare zháňať, len vtedy to ešte netušíme.

Bez auta naše megalomanské plány - výlet na Mys Dobrej Nádeje, víkend vo viniciach Franschhoeku, popoludnie na pláži v Kalk Bay na východnej strane polostrova, fotenie sa s tučniakmi v Simonstown - spľasnú ako bublina. Zhodnotíme možnosti a usúdime, že radšej ako veľa vecí rýchlo, urobíme menej a poriadne. Aj na Stolovú Horu vybehneme. Po vlastných.

Stolovú Horu som, počas môjho ročného pôsobenia v Kapskom Meste, zdolala na všetky spôsoby: hore pešo, dole lanovkou, hore lanovkou, dole pešo. Hore aj dole lanovkou; a G. mi neverí keď ho presviedčam, že to nie je také ľahké ako sa zdá: je to ako vystúpiť po schodoch na budovu kilometer vysokú, a nie, taxíkom sa tam vyjsť nedá, ale neverí mi, lebo mňa nikto nikdy nepočúva, a ja sa nechám ukecať, lebo ja už som raz taká.

A tak na druhý deň vyrazíme, hneď po tom ako sa naraňajkujeme. A zbalíme. A kúpime slnečné okuliare.. Je už po jedenástej, keď konečne obiehame -dsať metrový rad na lístok na lanovku, a dobre sa nám smeje, lebo na začiatku pešieho chodníka nie je ani noha. (Lebo len Angličana, ženskú a jašterice by napadlo, šplhať sa na horu v poludňajšom africkom slnku.)

1.jpg

Vykročíme pevnou nohou, rezkým krokom, galantný G. s mojím fotobatohom na chrbte. (Vtedy ešte netuší, že v nenápadnej priehradke sa schovávajú tri kilogramy palubných časopisov, ktoré sme vyzdvihli v Londýne na letisku..)

Naše počiatočné nadšenie klesá vo fázach:

  • zastavujeme sa, aby sme obdivovali výhľad.
  • zastavujeme sa a predstierame, že obdivujeme výhľad
  • zastavujeme sa, a uznáme, že kašleme na výhľad.
  • zastavujeme sa a riešime, či sa otočíme a pôjdeme dolu, a je nám jasné, že na to sme príliš tvrdohlaví.
  • zastavujeme sa a vzájomne sa presviedčame, že je to už len kúsok!

2.jpg

Niekde tu nás predbieha sedemdesiatročný ujo, veselo podvihne klobúk a zmizne v malom kúdole prachu. Kým sa vydýchame, už je z neho len bodka v diaľke, vysoko nad nami.

Niekde tu sa prihodí aj incident, keď sa G. načiahne do batohu po opaľovací krém, a vytiahne z neho zabudnuté časopisy. 'Asi ich zviniem a niekam ti ich strčím', konštatuje vecne, a ja sa ponúknem že tam môže strčiť aj svoj, ehm-ehm, vodičák..

Nakoniec sa na tú horu stolovú vyteperíme, a výhľad odtiaľ je takýto:

6.jpg

3.jpg

4.jpg

5.jpg

A nájdeme tam aj toto, slniace sa na skalách pod nami:

7.jpg

8.jpg

Dolu sa vezieme lanovkou:

9.jpg

Do mesta chytíme minibus, a vodič sa netají tým, že je zlý chlapec:

10.jpg

Vysadíme sa v pestrofarebnej štvrti Bo-Kaap:

11.jpg

12.jpg

Preštrikujeme uličkami 'domov'...

13.jpg

14.jpg

...a za odmenu si dáme pivo v našom lokále. Niet nad dobre zaslúžené pivo, aj keď pre istotu sedíme v najvzdialenejšom rohu, kde vedieme zanietenú debatu o tom, ktorý z nás viac smrdí.

15.jpg

Po akčnom dni uboleným nohám naordinujeme odpočinok, a o spôsoboch ako sa dá v Kapskom Meste oddychovať o sto-dvesto, zas nabudúce...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?